Na prelome 15. a 16. storočia sa v západnej Európe upustilo od systému poslov a začala sa budovať nová poštová sieť s využitím skúseností predchádzajúcej metódy. Nový spôsob centrálne riadil a financoval štát. Na stálych trasách sa zriaďovali stanice medzi ktorými sa pravidelne dopravovala korešpondencia, neskôr menšie balíky i osoby. Členovia talianskej obchodníckej rodiny Taxisovci tak konali z poverenia cisára Maximiliána I. Habsburského (1493-1519) v celej rímsko-nemeckej ríši.
Po ovládnutí Sedmohradska vojskami Ferdinanda l. v roku 1552 začal na jeho rozkaz Matej Taxis organizovať poštové spojenie medzi Viedňou a Sedmohradskom. Kvôli ohrozovaniu zo strany Turkov nemohla poštová trasa viesť južnými oblasťami krajiny, viedla teda z Viedne do Bratislavy cez Hornú Nitru, Turiec, Považie, Košice, Mukačevo, Debrecín a končila sa v Sibiu (Hermannstadt). S dĺžkou vyše 1000 km (z toho na slovenskom území 496 km) prechádzala dnešnými piatimi štátmi - Rakúsko, Slovensko, Ukrajina, Maďarsko a Rumunsko. Na celej trase vybudovali 56 prepriahacích konských staníc. Jedna z takýchto staníc sa nachádzala aj v obci Hybe. Pamiatkou na ňu je aj kamenný míľnik, ktorý v roku 1988 upravili a osadili pri obecnom úrade. Tento ojedinelý výskyt vzácneho artefaktu pripomína historickú kráľovsko-cisársku poštovú cestu - Magna via.
Foto a text: Peter Školna
Zdroj: Krásy Slovenska 11-12/2001